Dejiny Spišského Podhradia sú úzko spojené s minulosťou Spišského hradu a Spišskej Kapituly. Získané archeologické nálezy svedčia o osídlení územia mestečka a jeho blízkeho okolia už z praveku. Život v staršej dobe bronzovej dokladá materiál z miestnej časti Nad pivovarom a z chotárnej časti Dlhé. Z lokality Jarmarčisko pochádzajú nálezy z mladšej doby bronzovej. Na lokalite Rybníček pri Jablonove bolo nájdené ohnisko a slovanské črepy z 9. a 10. st. Aj na spomínanej lokalite Dlhé bolo zistené osídlenie z obdobia Veľkomoravskej ríše. Spišské Podhradie bolo pôvodne sídliskom pod Spišským hradom. Patrilo k Spoločenstvu spišských Sasov a už v 14. st. sa vyvinulo vo významné stredisko remesiel.
Prvá známa písomná zmienka o Spišskom Podhradí pochádza z roku 1249, ale je zrejmé, že nemeckí kolonisti tu boli usadení už pred vpádom Tatárov roku 1241. Blízkosť Spišského hradu ako administratívneho centra Spiša spôsobilo, že Spišské Podhradie sa nevyvinulo na bohaté obchodné mesto, ale zostalo poľnohospodársko – remeselníckym mestečkom. Mestské výsady a samosprávu Spišskému Podhradiu potvrdil roku 1271 kráľ Štefan V. a neskôr ďalší panovníci. Ladislav V. zvaný Pohrobok udelil mestu roku 1456 právo týždenného trhu. Od prvej tretiny 14. st. malo mesto nemocnicu. Právo na konanie trhov a jarmokov mu bolo udelené v rokoch 1433 a 1456. Dejiny mesta sú späté s menom uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorý Spišské Podhradie ako súčasť spoločenstva 13 spišských miest roku 1412 dal do zálohu Poľsku.
Pôdorys mesta sa postupne ustálil koncom 15. st. jeho podobu určili cesty okolo hradného kopca vedúce z Levoče do Prešova a Spišských Vlách. Ústredný priestor medzi akoby vidlicou ciest tvorí nepravidelné námestie, okolo ktorého pokračuje ďalšia zástavba bočných ulíc. Zachované goticko – renesančné meštiacke domy ilustrujú architektonickú kultúru a úroveň ich staviteľov a majiteľov.
Už v roku 1321 sa spomína podhradský richtár a neskôr malo mesto aj zriadený magistrát. Jeho sídlom a správnym centrom mesta bola stará mestská radnica. Renesančná stavba pochádza z prvej polovice 16.st. Dvojpodlažná budova má zachovaný renesančný vstupný portál s erbom mesta.
Života mesta sa dotklo aj búrlivé 17. st., keď Slovensko bolo dejiskom opakovaných protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Roku 1614 tu zasadal synod, ktorý východné Slovensko rozdelil na dve superintendancie.
Spišské Podhradie neobišli ani živelné katastrofy a epidémie. Mor roku 1710 si vyžiadal životy 1600 obyvateľov mesta. Roku 1772 za vlády Márie Terézie bolo Spišské Podhradie spolu s ostatnými zálohovými spišskými mestami znovu začlenené do Uhorska. Bohaté historické tradície Spišského Podhradia sa odrážajú aj v jeho historických a kultúrnych pamiatkach, ktoré tvoria vynikajúci súbor reprezentujúci vysokú hospodársku a kultúrnu úroveň spišských miest.
V historickom jadre si pozornosť zasluhujú meštiacke domy s renesančnou dispozíciou väčšinou prestavané v 18. a 19. Storočí. Priečelia týchto domov nesú stopy rôznych stavebných slohov od renesancie cez barok a klasicizmus až po historizujúce slohy druhej polovice 19. st. Medzi svetskými stavbami vyniká Stará radnica (č. 281) – renesančná budova z roku 1546, reštaurovaná v 18. st., s erbom mesta v nadpražnom štíte. Významnou stavebnou pamiatkou v meste je románsky kostol s gotickými a neskôr klasicistickými prestavbami a s gotickým krídlovým oltárom z roku 1500 v interiéri. V meste sa nachádza renesančná radnica z roku 1546, renesančné a barokové remeselnícke a meštianske domy, kostol a kláštor milosrdných bratov, prestavaný v barokovom štýle a barokový mariánsky stĺp.
Židovská obec si postavila začiatkom 20. st. synagógu. Stavba má obdĺžnikovitý pôdorys a jej charakter je inšpirovaný neskoro – klasicistickým slohom a orientálnou architektúrou.
Dominantou námestia je Mariánsky stĺp. Na barokovom stĺpe z prvej polovice 18. st. je kamenná plastika Immaculaty s nárožnými krútenými volútami. Na mieste stredovekého špitálu vzniká v druhej polovici 17. st. kláštor milosrdných bratov, ktorí tu zriadili nemocnicu. Kláštor prešiel v prvej polovici 18. st. barokovou úpravou. Na miestnom cintoríne, okolo ktorého vedie chodník na Spišský hrad, sa nachádzajú vzácne umelecké diela od sochára A. Luxa.
Osídlenie a etnografia
História osídlenia hodnotenej časti Hornádskej kotliny je úzko spätá s travertínovými kopami a zasahuje až do 5. tisícročia pred Kristom. Koncom 2. st. po Kristovi tu život náhle ustal a obnovil sa až po 900 ročnej prestávke. Či to už bola doba prehistorická alebo stredovek, človek ich využíval hlavne ako útočisko pred nepohodou, či nepriateľom.
Obyvatelia okolitých obcí žili od začiatku 11. st. pod vplyvom feudálnej závislosti na Spišskom hrade. Ich hlavným zamestnaním bolo pastierstvo, chov dobytka a neskôr poľnohospodárstvo a drobné remeselníctvo. Významný vplyv v oblasti duchovného života mala na miestne obyvateľstvo Spišská Kapitula. Toto stredisko cirkevnej služby má dôležité postavenie aj v súčasnosti.
Pamiatky Spišského Podhradia
Spišské Podhradie je jedným z miest, v ktorom sa stretli za storočia ľudia viacerých náboženských kultúr. Cirkevným centrom katolíkov je farský kostol Narodenia Panny Márie. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie – pôvodne farský jednoloďový kostol bol postavený po roku 1258. V rokoch 1462 – 1497 kostol prestavali, pristavali bočnú kaplnku a opevnili kamenným múrom s hranolovou vstupnou bránou. V roku 1794 vyhorel. V rokoch 1824 – 1825 loď s presbytériom klasicisticky prestavali. Z pôvodného kostola sa zachovala hranolová veža podklenutá krížovou rebrovou klenbou a na fasáde veže zuborez s oblúčikovým vlysom.
Z vnútorného zariadenia sú najvzácnejšie štyri gotické tabuľové obrazy z pôvodného hlavného oltára a gotický krídlový oltár Panny Márie (pôvodne sv. Kataríny) z roku 1521. V oltárnej skrini je ústredná plastika Panny Márie. Maľby boli reštaurované v roku 1906 a celý oltár v roku 2009. Vzácnosťou je aj gotická bronzová krstiteľnica z roku 1390 od zvonolejára Jána Weygela zo SNV. Celý chrám je situovaný do ohradeného priestoru so vstupnou, pôvodne gotickou bránou.
Kláštor a kostol Milosrdných bratov – je pôvodným stredovekým špitálom spomínaným v roku 1327, v rokoch 1653 – 1658 bol prestavaný a rozšírený. Po roku 1671 bol odovzdaný do správy milosrdných bratov, ktorí v rokoch 1727 – 1736 komplex kostola s kláštorom rozšírili o dva meštianske domy a celý zbarokizovali. Vnútorné priestory najstaršej časti kláštora a jednoloďový priestor kostola sú zaklenuté hrebienkovými krížovými klenbami. Na fasáde kostola nad vstupom je v štukovom orámovaní baroková maľba sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša, v maľovanej kortuši nápis s chronostikonom 1636. Vnútorné zariadenie kostola pochádza prevažne z 18. a 19.st, hlavný oltár z roku 1737 v strede s obrazom Oslávenia sv. Jána z Boha od M. Speera.
Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania – klasicistický, bol postavený v rokoch 1799 – 1808, renovovaný v roku 1889. Ide o sieňovú stavbu s náznakom kríženia so segmentovým uzáverom a vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami, priestor v krížení českou plackou. Trojosové štítové priečelie je členené zdvojenými pilastrami a vstavanou vežou. Polkruhovo riešený vstup a okná. Ornamentálna výmaľba pochádza z roku 1889. Z obdobia stavby kostol a pochádza aj oltár. Stred oltára tvorí obraz Krista na Hore olivovej od J.Czauczika. kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. st. krstiteľnica je pseudogotická z konca 19.st. na mieste pôvodnej klasicistickej, dnes umiestnenej v sakristii. Organ je z konca 19.st. patronátne lavice sú klasicistické zo začiatku 19. st. Radové lavice súčasné so stavbou kostola. Tabuľa z roku 1617 bola prenesená do priestoru po chórom. Maľovaný epitaf s vyobrazením donátorov a s liturgickými textami z konca 18. st. obraz Ukrižovanie je barokový z druhej polovice 17. st., obraz Obetovanie Izáka je neskorobarokový z konca 18. st. litografické portréty ev. kazateľov, pôsobiacich v poslednej tretine 17. st. sú z polovice 19. st.
Na cintoríne je kaplnka sv. Kríža, klasicistická zo začiatku 19. st. na oltári je obraz Ukrižovaný od J. Czauczika z obdobia okolo roku 1835. Na cintoríne sú štyri figurálne náhrobníky (rodiny Luxovcov a Harmaattovcov) od sochára A. Luxa, rodáka zo Spišského Podhradia.
Stará radnica – Mariánske námestie č. 6 – je renesančným dvojpodlažným objektom postaveným v roku 1546, reštaurovaný bol v rokoch 1785 – 1786, obnovený a prefasádovaný v prvej tretine 20. st.. Na fasáde sa zachoval renesančný portál v supraporte so znakom mesta. Vnútorné priestory sú zmodernizované.
Mariánsky stĺp – barokový z roku 1726, reštaurovaný v roku 1861 a naposledy v roku 2009, zábradlie z prvej tretiny 20. st. Kamenná plastika Immaculaty stojí na stĺpe s trojuholníkovým podstavcom s nárožnými volútami s rastlinnými reliéfmi. V zrkadlách sú nápisy.
Synagóga bola postavená roku 1905 v neskoroklasicistickom slohu s prvkami inšpirovanými orientálnou architektúrou. Obdĺžniková budova s trojosovým priečelím, zdôrazneným atikou a hranolovitými nárožiami. V interiéri obiehajúca empora na šiestich liatinových stĺpoch.
Erb Spišského Podhradia
Erb Spišského Podhradia má pôvod v 15. st. a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov, čiže keď sa obsah štítového znamenia kryje s názvom mesta. Spišské Podhradie sa kedysi volalo Kirchdorf. Nevylučuje sa však aj možnosť, že ide o symbol niektorého zo svätcov, ktorých atribútom je kostol položený na dlani. Tento predpoklad sa zatiaľ nepotvrdil.