Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodne gotická a upravená v priebehu 17. a 18. storočia.
Spišské Podhradie zohralo v minulosti veľký význam v dejinách Spiša. Bolo to bohaté remeselnícke mesto, patriace do zväzku XXIV spišských miest. Nemecké pomenovanie mesta „Kirchdrauf“ (cirkevný dvor) alebo „Kirchdorf“ naznačuje, že sa jednalo o mesto, ktoré sa vyznačovalo mimoriadne silnou cirkevnou činnosťou, pravdepodobne aj pre jeho bezprostrednú blízkosť so Spišskou Kapitulou. Naozaj, mimoriadne veľký počet chrámov v meste je toho dôkazom. V areáli dnešného kostolného dvora sa okrem hlavného chrámu Narodenia Panny Márie nachádzali ďalšie dva chrámy a tri kaplnky.
Kostol Najsvätejšej Trojice, nazývaný slovenský, podľa kanonických vizitácií spracovaných historikom a vtedajším miestnym farárom Jozefom Hradským, nachádzal sa v priestore medzi kostolným dvorom a II. základnou školou.
Archeologické výskumy vedené Františkom Javorským však potvrdili omnoho cennejší nález a ním je chrám sv. Kríža, datovaný do začiatku 13. storočia. Skúmaná plocha sa nachádza na severnom okraji dvora farského kostola tvoriaca betónovú ohradu vybudovanú pri výstavbe autobusovej zastávky. Na základe nameraných hodnôt a na základe archeologického nálezu sa dá precizovať poloha kostola, jeho polovica, pretože severná časť základov je pod komunikáciou autobusovej stanice a taktiež jeho orientácia východ – západ, dĺžka cca 23 m a šírka lode kostola 14 metrov. Archeologické sondážne práce potvrdili, že základy kostola sú budované z lomového kameňa, spájané maltou. Môžme sa domnievať, že náhrobný kameň, uložený vo veži farského kostola, mohol byť uložený pôvodne vo vnútri chrámu sv. Kríža, nakoľko zrejme pochádza aj z toho istého obdobia a jeho znázornenie kríža, ktoré patrí medzi najstaršie, ak nie vôbec najstaršie stvárnenie na Spiši, umocňuje ideu úcty k Najsvätejšiemu krížu, ktorému bol zasvätený spomínaný chrám. Archeológ František Javorský zaraďoval však tento náhrobný kameň ešte pred 13. storočie, čím by táto hypotéza viac neobstála.
Farský kostol obklopovali ešte tri kaplnky: sv. Doroty z roku 1456, sv. Jána Krstiteľa nazývaná cintorínska z roku 1487 a nakoniec kaplnka sv. Michala Archanjela, spomínaná v roku 1531.
Okrem toho sa v meste nachádzal ešte jeden kostol sv. Alžbety Durínskej z roku 1399 a bol súčasťou najstaršieho mestského špitála, spravovaného augustiniánmi eremitmi a ktorý dal na vlastné trovy postaviť podhradský farár Henchmann v roku 1327. Kláštor so špitálom fungoval až do rolu 1555, kedy pri protestantskej reformácii prešiel kláštor so špitálom do súkromných rúk a zanikol. Na jeho činnosť neskôr naviazali milosrdní bratia, ktorí si na inom mieste postavili chrám sv. Jána z Boha v roku 1671.
Súčasný chrám Narodenia Panny Márie je podľa Hradského v poradí už tretím chrámom. Tento spišský historik zastával názor, že prvá písomná zmienka o Spišskom Podhradí je z roku 1147 pod názvom Sancta Maria, odvodené od prvého chrámu zasvätenému Panne Márii, ktorý bol podľa neho postavený ešte pred tatárskym vpádom (1241-1242). Nakoľko nevieme, odkiaľ Hradský získal tieto informácie, môžme sa historicky opierať o známu prvú zmienku o tomto meste až z čias po tatárskej horde a síce z roku 1249. Kostol postavili po roku 1258. O niečo staršia je kostolná veža, z prvej polovice 13. storočia, pôvodne románska, prestavaná prevažne v klasicistickom slohu. Treba však povedať, že veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. Hranolová románska veža je podklenutá krížovou klenbou s pravouhlým rebrom, zbiehajúcim do konzol štvrťkruhového profilu. Na fasáde veže sa zachoval románsky zuborez s oblúčikovými vlysmi, s nárožnými lizénami a bifoliami (takmer identické s vežami katedrály; pravdepodobní sú tí istí talianski majstri, ktorí stavali prepoštský chrám sv. Martina na Spišskej Kapitule).
Chrám Narodenia Panny Márie z roku 1258 bol v roku 1470 prestavaný na gotický dvojloďový, predĺžený a rozšírený o presbytérium rovnako ako prepoštský chrám sv. Martina. Podľa historikov Hradského a Špirka podhradský farský chrám bol najväčším dvojloďovým chrámom na Spiši. Jeho najväčším skvostom bol hlavný oltár Panny Márie s dvanástimi tabuľovými maľbami z rokov 1493-1494 pochádzajúci z domácej spišskopodhradskej dielne. Kostol od roku 1551 spravovali evanjelici až do roku 1674, kedy bol opäť prinavrátený katolíkom. V roku 1693 sa preto vykonala podrobná kanonická vizitácia, ktorá eviduje 7 oltárov. V roku 1747-1751 došlo k opravám kostola a hlavný oltár konsekrovali roku 1748 po jeho drobnej úprave. Oltár pretrval veľký požiar mesta a kostola v roku 1794, kedy v meste zhorelo 295 domov. Osudným pre farský chrám sa stalo ničivé zemetrasenie a povodeň v roku 1813, ktorá staticky narušila tak dvojloďový chrám ako aj samotnú vežu. Vežu, poškodenú požiarom už v roku 1819 opravili, kostol však bol natoľko poškodený, že Kráľovská komora nariadením z roku 1824 prikázala kostol zbúrať. V rokoch 1825-1829 postavili na jeho miesto dnešné priestranné jednolodie ako provizórium. Podľa údajov Hradského je dnešný kostol o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba. Priestory dnešného presbytéria a lode sú zaklenuté pruskými klenbami, triumfálny oblúk tvorí zdvojený medziklenbový pás.
Interiér chrámu:
Najcennejšou súčasťou chrámu je už spomínaný bývalý hlavný oltár z rokov 1493-1494. Žiaľ nezachoval sa nám celý, iba plastika Panny Márie, nachádzajúca sa vľavo od triumfálneho oblúka a z pôvodných dvanástich tabuľových krídlových malieb šesť z nich sa nachádza v SNG v Bratislave. Neskorogotický krídlový hlavný oltár rozobrali až pred zbúraním starého kostola v roku 1824. Po dostavbe dnešného objektu oltár už nezostavili, nakoľko súčasný chrám mal slúžiť iba ako provizórny. Okrem toho kostol zásluhou Hradského získal v roku 1853 nový rozmerný obraz Narodenia Panny Márie od Adama Vajlera (olej na plátne, rozmery 250×230), ktorý ochudobnený o svoju neorománsku oltárnu konštrukciu zdobí dodnes hlavné priečelie chrámu. Každá ďalšia možná rekonštrukcia spišskopodhradského hlavného krídlového oltára bola neúspešná o to viac, nakoľko sochárske súčasti oltára, ktoré boli uložené vo farskej budove, v roku 1856 spolu s ďalšími 160 domami zaľahli popolom. Dvanásť vzácnych tabuľových malieb bolo zrejme zavesených na stenách nového chrámu.
Rozmer jednej tabule pohyblivého krídla je na výšku 133 cm a na šírku 142 cm. Rozmer tabule z pevného krídla je na výšku 133 cm a na šírku 138,5 cm. Celé pohyblivé krídlo meria na výšku 295,5 cm a na šírku 160,5 cm. Podľa krídel odhadujeme výšku skrine cez 300 cm, šírku skrine so sochami na 321-325 cm a šírku celého retabula na 642-650 cm. Tieto rozmery si treba plne uvedomiť; iba vtedy je možné nadobudnúť predstavu o obrovskej oltárnej konštrukcii, ktorá nie je samoúčelovým svedectvom významu vlastného oltára, ale ako všetky hmotné doklady o stredovekej spoločnosti, dokumentuje význam mesta, jeho filozofickú, kultúrnu a hospodársku orientáciu.
Stred oltárnej skrine tvorili podľa popisu v kanonickej vizitácii z roku 1693 tri hlavné sochy: Madona s Ježiškom (zachovaná naľavo od triumfálneho oblúku vo farskom kostole), po jej pravici sv. Ladislav a po ľavici sv. Štefan. V niké oltárnej skrine sa nachádzali malé sošky 4 svätíc: sv. Barbory, sv. Margity, sv. Doroty a sv. Kataríny Alexandrijskej.
V chráme na ľavej strane sa nachádza tabuľová maľba znázorňujúca dvanásťročného Ježiša v chráme a Uvedenie trojročnej Márie do chrámu.
Na pravej strane sa nachádza výjav Útek do Egypta a Martýrium sv. Uršule, nazývané aj 11.000.
Bývalý hlavný krídlový oltár je považovaný za jeden z najväčších diel stredovekého maliarstva na Slovensku vôbec. Dve tabule tohoto oltára boli v roku 1958 vystavené na Parížskej výstave gotického umenia.
Vo farskom chráme na jeho ľavej strane vzadu sa nachádza ešte jeden veľmi vzácny gotický krídlový oltár, datovaný do roku 1521. Je to oltár sv. Barbory, aj keď ústrednou sochou je Panna Mária, Matka múdrosti a Kráľovná panien. Tento oltár bol v roku 1906 doplnený novou neogotickou predelou so sochami sv. Štefana a sv. Ladislava. Krídlové tabuľové maľby malých rozmerov znázorňujú panny mučenice zo 4. storočia: sv. Barboru, sv. Uršulu, sv. Margitu a sv. Genovéfu. Na zatvorených tabuľových maľbách sú znázornené sv. Kristína, sv. Dorota, sv. Petronella a sv. Juliana.
Krstiteľnica je z druhej polovice 15. storočia, zhotovená z bronzu, liata s reliéfmi a rastlinnými motívmi.